diskusia Diskusia k článku (0)

Vtákopysky a ježury môžu pomôcť pri liečbe cukrovky 2. typu

Vtákopysky a ježury môžu pomôcť pri liečbe cukrovky 2. typu

Vedci zistili, že u vajcorodých cicavcov došlo k evolučným zmenám fungovania hormónu GLP-1, vďaka ktorým sa neodbúrava tak rýchlo ako u ľudí. BRATISLAVA 3. decembra (WebNoviny.sk) – Austrálski vedci zistili, že u vajcorodých cicavcov, čiže u vtákopyska podivného (Ornithorhynchus anatinus) a štyroch druhov ježúr, došlo k evolučnej zmene regulácie inzulínu, ktorá by mohla pomôcť pri vývoji novej liečby cukrovky 2. typu.

Tím na čele s Frankom Grutznerom z The University of Adelaide a Briony Forbes z Flinders University objavil, že jed, ktorý produkujú samce vtákopyska počas obdobia rozmnožovania, obsahuje hormón GLP-1 (glukagónu podobný peptid 1). Tento hormón sa u človeka a iných živočíchov tvorí v tráviacom trakte, pričom jeho úlohou je vyvolať vylučovanie inzulínu na zníženie cukru v krvi.

Normálne sa však odbúrava počas niekoľkých minút, pričom u pacientov s cukrovkou 2. typu je stimulácia GLP-1 nedostatočná na zachovanie správnej úrovne cukru v krvi. “Zistili sme, že u vajcorodých cicavcov došlo k evolučným zmenám fungovania GLP-1, vďaka ktorým sa tento hormón neodbúrava tak rýchlo ako u ľudí. U tejto skupiny cicavcov riadi odbúravanie tohto hormónu úplne iný mechanizmus,” vyhlásil Grutzner.

U vtákopyskov k tomu došlo na základe toho, že tento hormón u nich slúži k dvom rozličným funkciám – v tráviacom trakte ako regulátor cukru v krvi a v jede na tŕňoch na zadných nohách na odstrašenie iných samcov. Ježury však takéto tŕne nemajú. “Absencia tŕňov u ježúr zostáva evolučnou záhadou, ale skutočnosť, že u vtákopyskov aj ježúr sa vyvinula produkcia pomaly sa odbúravacieho hormónu GLP-1 je sama o sebe veľmi zaujímavým objavom,” uviedol Grutzner, ktorý chce s kolegami ďalej zistiť, či by sa tento poznatok dal využiť pri liečbe cukrovky.

“Dôležitým experimentom bude otestovať tento hormón na myšiach a zistiť, ako ovplyvní hodnoty cukru v krvi. Ale k liečbe ľudí je ešte veľmi dlhá cesta. Najprv musíme presne zistiť, ako tento hormón funguje,” dodal Grutzner, ktorého tím zverejnil výsledky štúdie v časopise Scientific Reports.

Informácie pochádzajú z webstránok www.bbc.com a www.sciencedaily.com. Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj:Copyright SITA Slovenska tlacova agentura 2016
Uverejnené:03.12.2016
Posledná úprava:03.12.2016
Webnoviny
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.

Diskusia k článku / počet komentárov (0)

Buďte prví, kto napíše komentár.

Založiť diskusiu


^ Späť na vrch